Paradoxná teória zmeny vo firmách

Článok Paradoxná teória zmeny vo firmách

Ozajstná zmena nie je funkciou chcenia ale porozumenia. Ak rozumiem, nemôžem sa správať rovnako ako predtým, ako som porozumel.

Svetom stále hýbe romantická predstava, že zmena je výsledkom výlučne toho, že sa niekto rozhodne a presadi silou svoju vôľu. Táto predstava je živená nepochopenou ilúziou amerického sna. Akoby to, že niekomu sa podarí veľký americký úspech, bolo výsledkom výhradne vôle úspešného človeka. Úspešní ľudia vrátane mnohých celebrít potom radia pospolitému ľudu, že ich úspech nastal práve vďaka ich cieľavedomosti a tvrdohlavosti, teda vďaka ich vôli, ktorá bola schopná prekonať všetky možné aj nemožné prekážky. Cesta za úspechom je teda vydláždená silnou vôľou a ostatné je zanedbateľné.

Existujú ale aj iní slávni a úspešní ľudia, ktorí vravia, že úspech nie je ani tak výsledkom ich vôle, ale skôr zhody náhod, šťastia, príležitosti. Ich postoj je omnoho skromnejší. To, čo prvá skupina nazýva vôľou, je pritom v ich živote tiež prítomné a nedá sa povedať, že by bolo zastúpené v menšej miere. Iba nehovoria, že ich vôľa bola ten hlavný parameter, ktorý podmienil ich úspech. Veľkú váhu zohralo všetko okolo nich, prostredie, rodičia, priatelia, známi, vývoj na trhu, partneri, deti. Z druhej skupiny ľudí srší ľudskosť a porozumenie, z prvej skupiny ľudí skôr arogancia a sebestrednosť. Nepochybne obe skupiny pracovali tvrdo na dosiahnutí svojho úspechu. Zdá sa ale, že jedna sa pritom trápila viac, ako tá druhá.

Dva možné prístupy ku zmene

Zmena ako výsledok vôle alebo ako výsledok pochopenia sú dva diametrálne odlišné prístupy, ktoré prestupujú z osobného života aj do života firiem, organizácií aj spoločnosti.

Aj zmenu vo firme môžeme dosiahnuť dvomi spôsobmi. Starý spôsob je veľmi chcieť, prekonávať sa, odopierať si a dosiahnuť svoj cieľ. Nový spôsob je chápať dôvody, potreby pre zmenu aj cieľ (akú hodnotu chcem vytvoriť pre svojho zákazníka) a byť s nimi stotožnený tak, že sa nemusím premáhať uskutočniť zmenu, ale byť príkladom zmeny, ktorú sám žijem. Ak som leader, ostatní ma budú nasledovať, lebo to sami budú chcieť - nebudú sa musieť premáhať. Zmena tak bude skôr prirodzená a nenútená a bude mi prinášať radosť. Vedieť sa premôcť je stále dôležité, ale nie je to základ pre zmenu. Je to len sprievodná malicherná nepríjemnosť neustále prítomná v živote.

Najlepšie firmy už nemajú povahu autokratických dravých neľudských organizácií, v ktorých sa silne presadzuje vôľa, kde sa všetci prekonávajú a stresujú sa k najvyššiemu možnému výkonu a ktoré nakoniec vyžmýkajú človeka a odhodia ho. Najlepšie firmy človeka rozvíjajú aj po ľudskej stránke a pomáhajú mu dosiahnuť jeho potenciál na správnom mieste a robia to nenútene, prirodzene, nie na silu.

Nevieme sa nemeniť

Zmenou sa detailne zaoberá psychológia.  Spoločnosť, komunity, organizácie aj jednotlivci sa neustále potrebujú meniť, zdokonaľovať, zlepšovať alebo hľadajú iné, nové podnety a spôsoby prežívania.  Túžba po zmene je hnacím motorom všetkého v spoločnosti. Chceme mať vždy niečo trošku iné, ako máme.  Naše potreby chceme napĺňať lepšie, rýchlejšie, intenzívnejšie, lacnejšie, efektívnejšie, trvalejšie. Ako vnímame zmenu, je preto mimoriadne dôležité na všetkých úrovniach - v osobnom živote, komunitách, organizáciách aj v spoločnosti.

Paradoxná teória zmeny

Teória, ktorá popisuje paradox dosiahnutia zmeny sa volá paradoxná teória zmeny a formuloval ju Arnold Beisser.  Teória hovorí o tom, že človek dosiahne zmenu tým, že sa stane tým, čím je a nie tým, že chce byť niečím, čím nie je. Firmu nenapravíme tak, že ju zmeníme na to, čo chceme aby bola, ale že firma (čiže ľudia vo firme) pochopí, čo to vlastne robí a prečo a následne sa tým stane.  Je to mimoriadne občerstvujúci prístup, ktorého funkčnosť je ľahko viditeľná na jednoduchých zmenách v osobnom živote človeka. 

Chcem prestať fajčiť. Ale nie je to také jednoduché.

Chcem prestať buzerovať ľudí alebo nechať sebou zametať. Ale nie je to také jednoduché. Chcem zmeniť firmu. Ale nie je to také jednoduché.
Takmer každý, komu sa naozaj podarilo prestať fajčiť, má skúsenosť, že sa mu podarilo dosiahnuť zmenu prekvapivo ľahko a mimovoľne. Zmenu nedosiahol až tak vôľou, ako tým, že niečo pochopil, niečo sa v ňom zmenilo, zlomilo a výsledkom bola zmena. Zmena neprišla ako výsledok odopierania si a utrpenia, ale ako výsledok porozumenia. To neznamená, že to nebolo ťažké. Ak si fajčiar odopiera fajčenie, začne znova fajčiť. Fajčiari, ktorí naozaj prestali fajčiť, však zväčša nevedia presne formulovať, prečo prestali fajčiť, len že skrátka zrazu prestali.  Netrpeli pri tom, nemali abstinenčné príznaky, skrátka prestali. Niečo v ich vnútri sa zmenilo a výsledkom tejto zmeny bolo, že už nefajčia. Ak by sa o to pokúšali vôľou, trpeli by. Takto netrpeli. Paradoxná teória zmeny hovorí o tom, že je potrebné vstúpiť do všetkých aspektov vlastnej skúsenosti a plne si ju uvedomiť. Akonáhle to človek urobí, zmena príde sama.

Táto teória nie je len základom jedného špecifického terapeutického smeru (Gestalt), ale celej škály moderných psychologických smerov, ktoré sa snažia integrovať nevedomé alebo neuvedomené obsahy do vedomia, pretože ak o sebe zistím niečo, čo som doteraz nevedel, môže zmena prísť sama len preto, lebo o tom viem. Ak o niečom naozaj viem, nemôžem sa správať tak, akoby som o tom nevedel. 

Autentická zmena k organizáciách

Naša prax potvrdzuje, že to isté platí aj o organizáciách. Ak chceme zmeniť spôsob fungovania firmy, musíme upraviť naše pochopenie jej fungovania, zmena potom príde ako nevyhnutnosť, nie ako otravná zbytočnosť. Modely založené na vôli, tvrdohlavosti, presadzovaní a mocenskej prevahe, patria do minulého tisícročia a nie sú použiteľné pre moderný, rýchlo sa meniaci svet.

Svet sa totiž radikálne zmenil - hlavná zmena spočíva v tom, že sa mení príliš rýchlo, aby veci, hodnoty a spôsoby správania platiace v minulosti, platili aj v budúcnosti. Jedinou stálou hodnotou na konci dňa ostane len autentická ľudskosť - teda to, čo v meniacom sa svete ostáva nezmenené a čo nebudú v krátkej dobe lepšie zvládať počítače.  Píše o tom detailne Thomas L. Friedman v knihe Thank You for Being Late (Farrar, Stratus and Giroux, 2016) Autenticky ľudským sa nestanem tým, že veľmi chcem byť ľudský, ale tým, že pochopím niečo, vďaka čomu sa ľudskejšími stanem. 

Autor: Andrej Vršanský

Pošlite nám základné informácie, aby sme Vás mohli kontaktovať.   Ak chcete nahlásiť vyhorenie, zneužívanie moci, šikanu, obťažovanie alebo diskrimináciu na pracovisku, kliknite sem.