Prečo sa majiteľom nedarí nájsť dobrého CEO

Článok Prečo sa majiteľom nedarí nájsť dobrého CEO

Všetci o tom vedia, ale nikto o tom nehovorí. Hlava 22 v hiringu.

Scenár býva podobný: zakladateľ vymyslí niečo nové, iné alebo lepšie, tvrdohlavo to presadzuje, postaví firmu, tá relatívne dobre funguje a rastie. Zrazu potrebuje mať inú štruktúru riadenia, nových ľudí, stredný aj vyšší management, lebo nestíha všetko robiť sám a už sa mu ani až tak nechce. Nakoniec chce robiť už len to, čo mu ide najlepšie a o ostatné nech sa starajú ním najatí ľudia, medzi ktorých chce rozpustiť svoje riadiace funkcie. 

Majiteľ vyskúša pár riaditeľov, ale ani jeden nie je dobrý. Každý je v niečom dobrý, ale celkovo výsledok nenapĺňa jeho očakávania. Nebol zasa až taký geniálny, ako by mohol a mal byť. Zasa musí rozhodovať sám. Nájde teda ďalšieho, ktorý ho má odbremeniť. Ani ten ale nenaplnil jeho očakávania a v dôsledku nejakej udalosti stratil jeho dôveru. Tak aj on skončil. 

Ako je to možné ? Veď na svete je predsa dostatok múdrych šikovných ľudí. Je to tým, že majiteľovi chýba schopnosť ich nájsť? Chýba mu nejaká HR zručnosť?

Ibaže by to bolo inak…

Prepnime sa do osoby majiteľa: Možno je to inak ako hovorím. Som rozumný a preto to, čo hovorím, má svoju logiku. Ako je to možné, že napriek tomu, že všetkému v zásade rozumiem, tak veľa som toho dosiahol, to znamená, že predsa musím vedieť manažovať -  a aj tak sa mi nedarí to, čo chcem? Veď v iných oblastiach mi to ide. Niečo tu nesedí. Jediné možné vysvetlenie je, že robím niečo inak ako to hovorím. Asi to teda robím nevedome - neviem o tom, že to robím napriek tomu, že o tom hovorím pekne a rozumne.

Možno tých múdrych geniálnych ľudí nakoniec až tak nehľadám a možno v skutočnosti ani nechcem, aby boli úspešní. Ak by boli úspešní v zadní, ktoré im dávam, možno by to mňa samého ohrozilo - možno by som stratil úlohu vo vlastnej firme. A to predsa nechcem, veď som jej obetoval veľkú časť života. Na druhej strane chápem, že nemôžem všetko riadiť aj robiť ja. Preto som šiel na školenie o delegovaní. Naučil som sam pár princípov projektového riadenia, omrkol som procesy, zistil som, že moja firma má naozaj obrovské rezervy, zaviedol som lepší controlling - na toto všetko potrebujem nového CEO. Aj som ho našiel. Ani ten nevydržal dlhšie ako rok alebo dva a ten druhý už bol na odchode.

Maslow, autor slávnej Maslowovej pyramídy potrieb, vo svojej známej knihe “Toward a Psychology of Being” uvádza zaujímavú súvislosť medzi konaním a znalosťou. Vraví, že znalosť je takmer to isté ako konanie. “Ak mám úplnú a plnú vedomosť, vhodné konanie nasleduje automaticky.” V tomto kontexte má veľký zmysel radšej nevedieť, pretože ak by som o niečom vedel, potom by som musel niečo urobiť. Ak by som zistil, že problém firmy spočíva vo mne, musel by som s tým niečo urobiť. Preto má zmysel to radšej nezistiť a nevedieť. Maslow pokračuje na rovinu: “Často je lepšie nevedieť, pretože ak by si vedel, musel by si konať a poobzerať sa okolo seba.”

Symptómy

Ak existuje rozpor medzi tým, čo hovorím a tým, čo robím, v organizácii a v jej dynamike vnútorných aj vonkajších vzťahov a kultúry sa to vždy prejaví tak, že niečo pomerne nevysvetliteľne nefunguje, alebo by mohlo fungovať zásadne lepšie a nikto s tým zdanlivo záhadne nevie pohnúť napriek tomu, že sa myšlienka nezdá byť zložitá. Vtedy spravidla ide o vnútorný rozpor lídrov organizácie. Hovorím, že chcem robiť dobrú vec, ale ide mi len o peniaze. Hovorím, že slúžim verejnosti, ale naozaj som si prišiel ukradnúť niečo pre seba. Rozpor spôsobuje katastrofu pre organizáciu, aj keď je pomenovaný a vedomý. Ak je ale rozpor takého charakteru, že líder ani nevie o tom, že ho má, narúša to základnú komunikáciu a zmysluplnosť takmer všetkého v jej vnútri.

Ostatní presne vedia, o čo ide, ale nikto mi to nepovie. Majú nízku angažovanosť.

Každý v mojom tíme presne vie, čo prinášam svojej firme. Rovnako presne vedia, čím sám ubližujem svojej vlastnej firme. Ja to viem o druhých tiež, pre zamestnancov som tým druhým ja. Určite sa mi to aj snažili povedať. A určite som im vysvetlil, že to tak nie je a že to, čo robím, robím z úplne iných dôvodov, ako si myslia oni. Asi mi to hovorili neobratne, keďže je to principiálne "taká blbá téma". Je nepatričné vyjadrovať sa k osobnostným aspektom svojho šéfa, preto sú formulácie veľmi nepresné a možno aj preto majiteľ nepochopí, čo mu hovoria. Skôr či neskôr po opakovaných pokusoch o vysvetlenie toho, čo robí naozaj úplne zle, to jeho podriadení dozaista vzdajú. “To sa mu nedá vysvetliť, on to nepochopí.  Je to zbytočné. Budeme s tým musieť žiť.” 

Sám poznám veľa takých ľudí, o ktorých každý v ich okolí niečo zrejmé vie, a ktorým je úplne zbytočné to vysvetľovať. Odkiaľ sa vlastne zobrala myšlienka, že ja nie som taký istý? Problém je v tom, ze pretože ja mám nad ostatnými moc - som majiteľ a šéf, ľudia mi nepovedia to, čo ich ohrozí. A čokoľvek, čo mi povedia otvorene na rovinu a čo ma úprimne kritizuje, ich naozaj môže výrazne ohroziť, pokiaľ to plne neprijmem. Pravdepodobnosť, že ich kritiku mojej osobnosti prijmem, vždy ostane len pravdepodobnosťou - riziko, že ju neprijmem, je reálne a vysoké.

Ja naozaj nechápem, o čo im ide

Ja si myslím, že je to od nich vlastne zbabelé, veď ja mám rád otvorenú komunikáciu. Lenže pravda je taká, že je omnoho pravdepodobnejšie, že sa v tomto mýlim ja a nie oni. Ja možno naozaj neviem pochopiť a prijať, čo mi hovoria alebo sa mi snažia povedať. Ak by som to pochopil, tak by mi predsa nemali čo povedať. Dôvody, pre ktoré to nepochopím, nemajú vonkoncom nič spoločné s businessom. Je to čisto moja osobnostná a osobná vec. Dôvody môžu byť najrôznejšie.  Môžem sa báť pustiť kontrolu, môžem sa cítiť neisto, môžem mať nutkavú potrebu niekoho zachraňovať, mať uznanie ostatných, možno som u svojich blízkych nikdy nevidel, že by delegovanie fungovalo, možno mám nejakú osobnostnú črtu, ktorá mi pomáha v obchode ale neumožňuje rozvinúť vzťahy s ostatnými alebo to môže byť tisíc iných dôvodov. Bazálny dôvod je ale v skutočnosti s vysokou pravdepodobnosťou vo mne, nie v tom, že by oni boli takí neschopní a nepoužiteľní pri zabezpečení jednoduchých vecí, ktoré nie sú schopní urobiť. Ak by boli všetci neschopní, firma by nemohla prežiť a už vôbec nie mnoho rokov. 

V obdobnom režime fungovania nutným výsledkom musí byť, že v robote všetci robíme stále to isté: ja stále hľadám ideálneho CEO, ostatní vedia, že ak by som ho našiel, tak stratí moju dôveru pre nejakú malichernosť, ja si myslím, že to vôbec nie je pravda a takto sa točíme dokola a nikto nevie preťať Hlavu 22. Firma rastie, vecí sa nestíha ešte viac, organizácia je na prasknutie, mne sa zdá, že všetci sú vymätení a ostatným sa zdá, že ja nie som celkom normálny. 

Čo s tým?

Je to jednoducho povedané a ťažko zrealizovateľné, tak ako to už s dobrými riešeniami býva. Treba pomenovať, v čom je problém, ten odstrániť a potom môžme robiť veci inak. Ak je problém v mojej vnútornej psychológii, tak ho treba pomenovať psychológmi. Žiadna iná profesia to nedokáže. Ak treba problém odstrániť, opäť je to vec psychológie. Psychológia sa netýka len rodinných a partnerských vzťahov. Je úplne presne rovnako dôležitá aj v práci. Rovnako ovplyvňuje ľudí okolo nás, prostredie, aj nás samých.

Tak sa teda prestaňme motať dokola a poďme k podstate veci.

Pošlite nám základné informácie, aby sme Vás mohli kontaktovať.   Ak chcete nahlásiť vyhorenie, zneužívanie moci, šikanu, obťažovanie alebo diskrimináciu na pracovisku, kliknite sem.